My a Belské noviny
KOLEDNÍCI
V NAŠEJ OBCI
Otec so synom kráčali po západe slnka pozdĺž pláže. Malý chlapec pobehol dopredu, začal zbierať hviezdice a hádzal ich do mora. Keď sa ho otec opýtal, prečo to robí, chlapec odpovedal, že hviezdice zomrú, ak ich na pláži zastihne ranné slnko. „Ale pláž je dlhá desiatky kilometrov a sú na nej milióny hviezdic,“ odvetil otec, „aký je v tom rozdiel?“ Malý chlapec pozrel na hviezdicu v jeho rukách, hodil ju do bezpečia vĺn a povedal:„Pre túto je to veľký rozdiel.“
Presne o to isté sa snažia každý rok na sv. Štefana aj koledníci v našej obci, a to prostredníctvom projektu s názvom DOBRÁ NOVINA. (DN).
„Ja chodím koledovať preto, lebo chcem aby deti v Afrike sa mali dobre, ako my tu.“
„Išla som koledovať, aby som potešila druhých ľudí a aby som urobila dobrý skutok.“
„Mňa preto baví koledovanie, lebo tešíme ľudí a tých, čo sú v Afrike.“
„Mne sa na koledovaní páči, že potešíme chudobných ľudí.“
Takéto odpovede som dostala už od najmladších koledníkov na jednoduchú otázku: prečo chodia koledovať, čo sa im na tom najviac páči. Pravdupovediac, bola som prekvapená z ich „dospeláckych“ odpovedí.
Ak by som sa mala zamyslieť, prečo robíme DN, určite by som na prvé miesto dala – pomoc ľuďom v Afrike. No okrem toho DN pomáha aj našej farnosti. Deti učí hlbšie prežiť narodenie Pána, vedieť sa vcítiť do pocitov druhých, a tiež prináša radostnú zvesť do mnohých rodín, dokonca môžem povedať, že pre niekoho sú koledníci jedinou návštevou počas vianočných sviatkov. Preto sa počas Vianoc stáva vďaka našim deťom – hrdinom, niekoľko zázrakov. Zázraky v srdciach ľudí, ku ktorým prídu a zázraky pre deti, ktorým pomohli v biede.
Niečo o Afrike:
Afrika je krajina, kde extrémna chudoba sužuje každého druhého obyvateľa.
Niektorí ľudia si povedia, ale veď aj na Slovensku máme chudobu. Áno, je to pravda, ale my máme viacero organizácií, ktoré chudobným dokážu pomôcť. V Afrike je to komplikovanejšie. Štáty, ktoré sú samé zadlžené, nedokážu pomôcť svojim obyvateľom. Navyše títo ľudia po právnej stránke ani neexistujú. Nemajú žiadny rodný list, ani občiansky preukaz. Tí najchudobnejší z nich žijú v tzv. slumoch. Slumy vyzerajú akoby niekto zobral a vedľa seba natesno natlačil všetky rómske osady Slovenska. Celé rodiny žijú v plechových búdach bez pitnej vody a bez hygieny. V horšom prípade sa dostávajú na ulicu. Mnoho z nich sú deti, ktoré aby zabudli na hlad, fetujú lepidlo, kradnú, ale mnohé aj zomierajú. A pritom na svete existuje dosť potravy pre všetkých., ako to vyjadril aj známy spevák Bono Vox:
„Sme prvou generáciou, ktorá sa môže extrémnej a hlúpej chudobe pozrieť priamo do tváre. Máme peniaze, máme lieky, máme vedu. Ale máme dosť vôle na to, aby sme chudobu naozaj poslali do histórie?“
Tento ročník DN bol zameraný hlavne na pomoc postihnutým deťom. Až 80% ľudí s postihnutím žije práve v rozvojových krajinách. Už u nás majú hendikepovaní ľudia ťažší život, no v Afrike sú často odsúdený na smrť.
Pierre Mertes, ktorý spolupracuje na viacerých projektoch pomoci takýmto ľuďom v Afrike, rozprával príbeh:
V Ugande som stretol matku, ktorá sa už dvadsať rokov stará o svoju dcéru – mladú ženu, ktorá trpí chorobou hydrocefalus. Kvôli ochoreniu mala takú veľkú hlavu, že nedokázala ani sedieť. Iba ležala.
Jej jednoduchá chudobná matka, bola pre mňa obrovským príkladom lásky. O dievča sa starala najlepšie ako vedela. Pri stretnutí som sa tejto chorej dcéry spýtal, čo by najviac potrebovala. Hádajte, čo odpovedala.
Jej odpoveď bola prekvapujúca. Povedala: „Najviac potrebujem matrac.“ Šokujúco jednoduché. Pohodlné lôžko je pre každého z nás samozrejmosťou.
DN v Belej :
V našej obci sa tento rok konal už šiesty ročník DN, aj keď na Slovensku DN funguje už trinásť rokov. Na začiatku sme začínali ako jedna skupinka, no túto zimu sme už vyrážali ako štyri skupinky plné veselých tvárí koledníkov. Potrebovali by sme však viac skupín, pretože stále sa nám nedarí stihnúť obehnúť celú obec. Ale nestrácame nádej a veríme, že raz to dokážeme.
Deti, ktoré navštevujú základnú školu sa stretávajú aj mimo koledovania v rámci krúžku. Tento rok sa nám podarilo zorganizovať aj dve väčšie stretká, kde mali možnosť prísť aj naši starší spolukoledníci, navzájom sa viac spoznať, dozvedieť sa niečo viac o Afrike, o DN a trochu sa aj zabaviť. Stretká mali úspech aj vďaka obetavým sprevádzajúcim osobám, ktoré si našli čas a pripravili pre svojich zverencov krásny program.
Tento rok sa nám tiež podarilo stretnúť sa s pánom biskupom na vysielacej omši pre koledníkov v Žiline, kde sme sa vybrali spolu s našimi kamarátmi z Lysice.
Myslím, že môžem povedať, že tento ročník bol naozaj pestrý, za čo ďakujeme hlavne Pánu Bohu a prosíme o silu aj v ďalších rokoch, keď opäť na sv. Štefana vyrazíme do ulíc.
„DN je pre nás mostom, na ktorom sa stretávajú mnohí ľudia dobrej vôle a spoločne sa zapájajú do budovania lepšieho a spravodlivejšieho sveta. Títo ľudia nedbajú na hlas dnešnej doby, ktorý sa im snaží nahovoriť, že problémy sú príliš veľké na to, aby sa nimi zapodievali. Nasledujú ten tichý vnútorný hlas, ktorý ich vyzýva, aby urobili „len“ to, čo môžu a zvyšok nechali Naňho.“
Na záver ešte treba poďakovať všetkým Vám, ktorí ste podporili myšlienku DOBREJ NOVINY, ktorú koledníci ohlasovali v našich domovoch počas vianočného obdobia. Ďakujeme za ochotu prijať koledníkov a aj za finančné dary na podporu núdznych v krajinách Afriky. Zároveň vďaka patrí aj koledníkom, sprevádzajúcim osobám a všetkým, ktorý pomohli pri koledovaní, za ich vytrvalosť, obetavosť a nadšenie.